Tomáš Klíma sa vrátil do zápasov Tipsport ligy. Čo stálo za jeho absenciou? (ROZHVOR)

V minulom ročníku zažili detviansky fanúšikovia sezónu, ktorú možno nazvať akousi oslavou hokeja v tomto meste. Skromnému klubu spod Poľany sa podarilo prebojovať cez predkolo play-off, kde vyradili Nové Zámky, a vôbec po prvýkrát vo svojej histórii sa prebojovať do vyraďovacej časti play-off. Užívať si hokej a zopakovať vydarenú sezónu chceli Podpoľanci, bezpochyby, aj v aktuálnom ročníku. Tesne pred koncom základnej časti sa Detva nachádza na predposlednej priečke, so stratou 18 bodov na ôsme miesto. Žiaľ, veci sa nie vždy uberajú smerom, akým si predstavujeme, čo je aj prípad Tomáša Klímu, nášho dnešného hosťa pri pomyselnom mikrofóne.

Priaznivci detvianskeho hokeja sa v predsezónnom období veľmi potešili správe o príchode Tomáša Klímu. Útočník s bohatými skúsenosťami z najvyššej slovenskej súťaže, ktorý v minulosti brázdil aj ľady v Česku a priestor dostal už aj v reprezentačnom drese sa pod Poľanu presunul z Košíc, kde strávil tri sezóny. Ako je už však dober známe, tie sa pre celý klub niesli v trochu nepríjemnej nôte. „Tri roky v Košiciach musím hodnotiť negatívne,“ načal túto tému rodák z Ilavy. „Trikrát sa vypadlo v osemfinále, čo je pre klub ako HC Košice veľké sklamanie. Cítil som sa tam dobre, povedal by som, že kariérne som sa veľmi neposunul, keďže som väčšinou hrával vo štvrtej formácii. Preto som rátal, že klub so mnou nebude počítať do ďalšej sezóny. Bolo mi však veľkou cťou nosiť dres Košíc,“ vyjadril sa na margo pôsobenia v metropole východného Slovenska, kde v 168 zápasoch nazbieral 42 kanadských bodov.

V Detve sa mala karta obrátiť. Aj napriek tomu, že v Košiciach sa Klíma pohyboval v nižších formáciách, svoje úlohy si dokázal plniť na jednotku a predvádzal veľmi bojovné výkony. Pod taktovkou Josefa Tureka sa dalo očakávať nasadzovanie do vyšších formácií. S potrebným priestorom sa tento center v príprave ukázal vo skvelom svetle. „Na sezónu som sa veľmi tešil! Navyše po vydarenej príprave som sa cítil dobre pripravený.“ S príchodom nového ročníka však nastalo ticho a Tomáš Klíma sa vytratil z hokejovej mapy, pričom verejnosť dlho nevedela, čo sa stalo, o aký typ absencie sa jedná.

Absolvoval som celú prípravu. Krátko pred začatím sezóny som nešťastne spadol zo schodov a poranil si rameno, kde by doba liečby bola približne dva mesiace,“ prezradil pravdu o dôvode absencie. Aby však toho nebolo málo, nešťastie sprevádzalo 29-ročného útočníka naďalej. „Asi po týždni som mal s priateľkou autonehodu, kde nám do cesty vbehla divá zver. Priateľke sa našťastie nič nestalo, no mne sa spomínané rameno poškodilo ešte viac. Musel som ísť na operáciu,“ pokračoval vo vysvetľovaní nie veľmi príjemnej témy, s ktorou sa musel vysporiadať. Bolo to pre mňa určite náročné prijať a nič nerobiť, keď sezóna a zápasy bežali.“

Teraz je už našťastie všetko v poriadku, Tomáš Klíma sa vrátil do zápasového vyťaženia pred koncom základnej časti a dôvera trénerov sa pretavila v podobe okamžitého nasadenia do prvej formácie. „Som rád, že to je za mnou a môžem hrať, aj keď tých zápasov z môjho pohľadu neostalo veľa. Zvládol som to aj vďaka mojej rodine a úžasnej priateľke s jej rodinou. Všetci ma veľmi podporovali a vytvárali výborné podmienky. Veľmi si to vážim a pekne im za to ďakujem,“ vyjadril vďaku svojím najbližším. Mnoho hráčov sa s dlhodobými zraneniami dokáže vyrovnávať len veľmi ťažko, mohli by sme to nazvať akýmsi psychickým bojom, kedy na rad prichádzajú aj myšlienky o konci kariéry. Nepremýšľal nad niečím takým aj bývalý hráč Oceliarov? „Veru, bolo to pre mňa veľmi ťažké. Behom liečby však nenastali žiadne zdravotné komplikácie. Len kvôli autonehode, ktorej sa dalo ľahko predísť som musel vynechať podstatnú časť sezóny. Tie najhoršie myšlienky o konci ma vôbec ani nenapadali,“ rázne vylúčil tento prípad.

Obrovskú podporu počas zranenia, respektíve liečby sa Tomášovi dostalo aj od samotného klubu, teda od majiteľa Róberta Ľuptáka, vďaka ktorému je hokej v Detva tam, kde je. „S pánom Ľuptákom som bol v pravidelnom kontakte, veľmi mi pomohol. Zaobstaral mi tú najlepšiu lekársku a rehabilitačnú starostlivosť. Chcem sa mu za to všetko veľmi pekne poďakovať,“ opäť nachádzal slová chvály. Keďže do zápasov sa bývalý hokejista tímov ako Karlove Vary, Martin či Zvolen dostal v novom pôsobisku len v príprave a na „rázny“ štart si musel dlhšiu dobu počkať, spoluhráčov podporoval len z tribúny. „Ligu a predovšetkým chalanov som sledoval, na zápasy som chodieval pravidelne. V Detve som spokojný, nemám sa na čo sťažovať.“

Obdobie posledných zápasov z pohľadu Podpoľancov nemožno nazvať inak, ako nevydareným. Mužstvo hľadá stratenú formu a kríza doľahla v tom najmenej vhodnom období. Klub navyše časom prišiel o opory ako Peter Šišovský, Peter Zuzin a najnovšie aj Tomáš Török. „Konkrétny osobný cieľ do zvyšku sezóny nemám. Každý jeden zápas chcem odohrať čo najlepšie a zvíťaziť v ňom, to platí aj pre tím, síce v tabuľke momentálne nie sme tak, ako sme si predstavovali.“ Až 45. súťažné kolo bolo pre Tomáša Klímu premiérovým v drese Detvy. Po nekonečnom období mohol konečne vykorčuľovať na ľad a pomôcť svojmu tímu. „Po tak dlhej pauze som sa necítil úplne ideálne, ale to sa dalo čakať. Aj keď som sa na to snažil maximálne pripraviť, zápasy nie sú tréningy. Všetky sme prehrali, takže nejaké pozitíva sa hľadajú ťažko. Nedostatkov je, samozrejme, oveľa viac,“ uzavrel.

Autor: Silvester Bobko, Grafika: Marián Kubík

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*