Tímy, ktoré v minulosti pôsobili v Tipsportlige – HK VTJ Prešov

V našej sérii tímov, ktoré v minulosti pôsobili v Tipsport lige, zalovíme tentokrát hlboko v pamäti. Na to, aby sme si priblížili pôsobenie hokejového tímu z Prešova v najvyššej súťaži, musíme sa “presunúť” na úplne začiatky samostatnej slovenskej súťaže. Práve vtedy totiž prešovské mužstvo pôsobilo vo vtedajšej extralige. Púť Prešova v extralige však nebola príliš dlhá a ani samotné výsledky neboli najlepšie. Poďme ale pekne od začiatku.

Hokej sa v Prešove, treťom najväčšom meste SR, hrá približne od roku 1928. Práve vtedy vznikol miestny klub s názvom Snaha Prešov. Hneď v začiatkoch dokonca v meste pôsobili dva hokejové kluby. Prvý zápas odohralo mužstvo v roku 1931 proti blízkym Košiciam, stretnutie sa skončilo nerozhodne výsledkom 2:2. V začiatkoch bol hokej v Prešove na vysokej úrovni, miestny klub, vtedy už s názvom Slávia Prešov, v roku 1932 získal titul majstra Slovenska, čo je doposiaľ najväčší úspech tímu. V tej istej sezóne si Prešovčania pripísali na konto aj víťazstvo v majstrovstvách Maďarského hokejového zväzu a tiež sa stali majstrami Východoslovenskej župy. Pod týmto názvom klub pôsobil až do roku 1953, kedy sa zmenil na ČSSZ Prešov. Po necelých desiatich rokoch nastalo obdobie častejšej zmeny názvu tímu, v roku 1964 vystupovali Prešovčania pod názvom Tatran Prešov, o 4 roky na to pod názvom VZJ Dukla Prešov, a po dvoch ďalších rokoch sa mužstvo premenovalo na ZPA Prešov. Následne došlo k stabilnejšiemu obdobiu, nie len z hľadiska zmeny názvu, ale aj pôsobenia v ligových súťažiach, resp. 1. SNHL

Po rozšírení 1. SNHL sa Prešov dostal do tejto súťaže, no začiatky neboli pre klub príliš úspešné. Až do konca existencie druhej najvyššej súťaže v Československu, tu Prešovčania odohrali 18 sezón s najlepším umiestnením na 4. mieste. Rovnaké sa klubu podarilo získať aj v sezóne 1992/1993, a tak sa mužstvo z metropole Šariša dostalo do novovzniknutej slovenskej extraligy. V prvej sezóne v najvyššej súťaži patril Prešov k slabším mužstvám, čomu zodpovedalo aj konečné umiestnenie v ligovej tabuľke. ZPA obsadilo ôsme miesto, no bodový rozdiel medzi štvrtým Martinom a ôsmym Prešovom bol iba 10 bodov, čo svedčilo o veľkej vyrovnanosti tímov z druhej polovice tabuľky. V tomto období do play – off postupovali iba prvé štyri mužstvá, vyraďovacia časť tak pozostávala zo semifinále, finále a zápasov o tretie miesto. Pre mužstvá na piatom až deviatom mieste, kam radíme aj Prešov, sa sezóna skončila základnou časťou. Ak by bol formát play – off aj so štvrťfinálovými zápasmi, tak ako ho poznáme v súčasnosti, Prešovčania by z posledného postupového miesta narazili na víťaza základnej časti – Duklu Trenčín.

V druhej sezóne slovenskej extraligy si ZPA Prešov počínal o niečo lepšie. So ziskom 38 bodov obsadil v tabuľke konečné siedme miesto po základnej časti, a keďže sa v tomto ročníku hralo už aj štvrťfinále, aj v Prešove si mohli zahrať historicky prvé play – off najvyššej súťaže. Navyše, osud to zariadil tak, aby sa v ňom stretli so svojím neďalekým rivalom – tímom z Košíc. Derby medzi ZPA Prešov a HC Košice však vyšlo jednoznačne v prospech skúsenejšieho mužstva, Košičania vyhrali 3 zápasy po sebe (hralo sa na 3 víťazné zápasy) a so skóre 20:5 hladko postúpili do semifinále. V prvom zápase, ktorý sa hral na štadióne L. Trojáka v Košiciach domáci zvíťazili vysoko 10:1, jediný presný zásah zaznamenal Peter Pucher. V druhom zápase Prešovčania “hrýzli” viac, zápas doviedli až do predĺženia, v ktorom však prehrali 4:3 po predĺžení. Séria sa presťahovala na zimný štadión v Prešove, no ani podpora domáceho publika neodvrátila prehru 1:6 a vypadnutie vo štvrťfinále. Aj v domácom zápase sa o jediný presný zásah postaral Peter Pucher, je tak zároveň jediným hráčom Prešova, ktorý zaznamenal v domácom prostredí v play – off najvyššej súťaže presný zásah. Košice následne bez jedinej prehry v play – off získali majstrovský titul. Prešov obsadil konečné siedme miesto, v samostatnej histórii slovenskej najvyššej súťaže išlo o najväčší úspech Prešova a jedinú účasť v play – off, čo však v tom čase Prešovčania ešte netušili.

Tretiu sezónu v extralige začínal klub už s názvom HK Dragon Prešov. V konkurencii ďalších deviatich tímov si Prešovčania počas celej sezóny nepočínali príliš dobre, v 36 zápasoch získali len 17 bodov, čo znamenalo umiestnenie na poslednej priečke v ligovej tabuľke. Formát ligy bol pre sezónu 1995/1996 nastavený tak, že tímy na 9. a 10. mieste sa v baráži o udržanie stretli so štyrmi najlepšími mužstvami z prvej ligy. Do prelínacej časti z extraligy spolu s Prešovom putovala aj Iskra Banská Bystrica, do bitky o postup do najvyššej súťaže sa pridali štyria prvoligisti – Spišská Nová Ves, Zvolen, Michalovce a Skalica. Prešovčania si ani v baráži nepočínali príliš úspešne,  podarilo sa im získať 8 bodov a obsadiť 4. miesto, čo však znamenalo zostup do prvej ligy

Šanca na návrat bola v nasledujúcej sezóne pomerne malá. Do baráže o extraligu síce postupovali štyri najlepšie mužstvá prvej ligy, kam patril aj HK Dragon Prešov (v prvej lige obsadil tretie miesto), túto štvoricu však doplnili posledné štyri mužstvá z extraligy. V osemčlennej skupine, kde odohral každý s každým dva zápasy, nedokázali Prešovčania zvíťaziť ani raz. Tri body do tabuľky získali len za remízy a skončili na poslednom mieste prelínacej tabuľky. Pokus o postup do extraligy sa tak preložil až na sezónu 1997/1998. V nej hral Prešovčanom do karát fakt, že po tejto sezóne sa mala extraliga rozšíriť až na dvanásť mužstiev. V hre teda boli až tri miestenky – prvé dve mužstvá 1. ligy postupovali priamo, tretie mužstvo odohralo baráž s posledným extraligistom. HK VTJ Farmakol Prešov, ako znel nový názov klubu, sa umiestnil na druhom mieste 1. ligy a spolu s banskobystrickou Iskrou priamo postúpil do extraligy.

Štvrtá extraligová sezóna Prešovčanov ale príliš úspešná nebola. Šarišania obsadili 11. miesto ligovej tabuľky, čo opäť znamenalo boj o záchranu. Ten bol v tejto sezóne asi najtvrdší. Vzhľadom na to, že liga sa mala v nasledujúcej sezóne zmenšiť len na osem účastníkov, do baráže z extraligy putovalo až 6 tímov (7. až 12. miesto). Tieto boli doplnené o dve mužstvá z prvej ligy – Spartak Dubnicu nad Váhom a Žilinu. V takejto konkurencii mohol Prešov len sotva obstáť, v baráži, v ktorej sa odohralo až 28 zápasov získal len 15 bodov a obsadil predposledné miesto znamenajúce zostup do 1. ligy.

Po roku v extralige tak Prešov smeroval opäť o úroveň nižšie a treba povedať, že dosiaľ sa z nej nedostal. Sezóna 1998/1999 bola pre hokejistov zo Šariša nateraz poslednou extraligovou. Odvtedy až do sezóny 2018/2019 pôsobili v druhej najvyššej súťaži. Aj v nej striedali názvy – Hk Lietajúce kone Prešov, HC 07 Prešov, HC Prešov Penguins, rovnako ako konečné umiestnenia – od 12. miesta v sezóne 2010/2011 po víťazstvo v základnej časti v sezóne 2016/2017 a konečnom 3. mieste v tejto sezóne. Odvtedy však Prešov zažíva strmý pád až na dno. Sezóna 2017/2018 síce opäť priniesla konečné tretie miesto, tá nasledujúca bola pre Prešov katastrofická. Klub sa umiestnil na 11. mieste po základnej časti, odkiaľ putoval do play – out 1. ligy. V ňom získal len jeden jediný bod, a tak nasledovala baráž o udržanie sa v 1. lige s víťazom 2. ligy – Levicami. Ani tú Prešovčania nezvládli, dokázali vyhrať iba raz, s 1. ligou sa tak po 22 odohratých sezónach tento tradičný prvoligový klub musel rozlúčiť. Seniorský hokej zároveň v Prešove prakticky skončil.

Dôvodom zrejme okrem chýbajúcich financií boli aj problémy so zimným štadiónom v Prešove. Hokejová aréna z roku 1967 je od mája 2018 zatvorená, poslednú prvoligovú sezónu muselo teda mužstvo odohrať kompletne mimo svojproblém domovský stánok – vo Zvolene. Architektonicky zaujímavá stavba zimného štadióna v Prešove, s kapacitou 5 000 divákov, má problémy so statikou strechy, ktorá bola kompletne demontovaná. Rekonštrukcia sa však kvôli odchýlkam v projektovej dokumentácii natiahla z pôvodných 10 mesiacov až na 24, s predpokladaným ukončením v septembri 2020. I tento termín ale nemusí byť konečný, pričom cena za opravy sa vyšplhala už na 4,9 milióna eur a zrejme sa ešte bude navyšovať. To, kedy sa v treťom najväčšom meste opäť bude hrať hokej, je nateraz otázne. Zdá sa, že Prešov postihol podobný osud ako neďaleký Kežmarok, aj v Prešove musel hokej padnúť na úplne dno, zároveň ale nie je jasné, kedy sa mu od tohto dna podarí odraziť a Prešovčania si tak budú môcť splniť svoj sen – postup do Tipsport ligy.

Autor: Radovan Slávik
Grafika: Kristína Prievalská
Fotografie: FB Prešov Penguins, Wikipédia

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*