Tím najväčších prekvapení Tipsport ligy v sezóne 2019/20

Slovenská hokejová sezóna je už bohužiaľ za nami, no v redakcii nezaháľame a svoju energiu smerujeme do článkov, ktoré zaujali verejnosť počas uplynulých siedmich mesiacov. Po ohliadnutiami za sezónou z kuchyne Liptovského Mikuláša, Detvy a Nových Zámkov sme sa zamerali na hráčov, ktorí nás túto sezónu zaujali a prekvapili azda najviac. Jedná sa totiž o hokejistov, ktorí ďaleko prevýšili predpoklady na nich kladené a počas sezóny slovenského fanúšika zabávali kvalitným a poctivým hokejom. Poďme sa na to teda vrhnúť.

Skladba nášho tímu bola jednoduchá. Zvolili sme tradične štyri formácie, s ktorými by sme nastúpili do už uplynutej sezóny, ak by sme mali akúsi vešteckú guľu a nemuseli sa riadiť kvótami ohľadne legionárov. Tipsportligovým tímom sa aj tento rok totiž podarilo zopár husárskych kúskov na prestupovom trhu, takže bolo opäť z čoho vyberať a táto voľba bola už tradične veľmi náročná.

Brankári:

Tento výber bol z celej škály výberov azda najjednoduchší. Nieže by sme mali málo kvalitných gólmanov v súťaži, no väčšinou sa jednalo o starých a ostrieľaných harcovníkov, ktorí nás už svojimi výkonmi udivovali v posledných sezónach. Počas posledných rokov sme tu mali prekvapenia sezón v podaní Andreja Košarišťana či Tomáša Vošvrdu, pričom v tomto ročníku sme brankársky post dosť omladili a prednosť dostali ochrancovia svätýň, ktorí majú pred sebou ešte veľa (dúfajme že úspešných) ročníkov.

Ako jednotku by sme do brány zvolili šikovného a nádejného brankára Dukly Trenčín, Mateja Tomeka. Ten prichádzal do svojej prvej seniorskej sezóny ako objav zámorských súťaží, pričom konkurenciou mu bola stálica Vojakov, Michal Valent. Títo dvaja gólmani si však minutáž podelili rovnomerne, dokázali žlto-červených potiahnuť až ku celkovému piatemu miestu a bezpochyby sa v tomto prípade jednalo o azda najlepšiu brankársku dvojicu Tipsport ligy. Ako pomyselnú zálohu by sme si do dlhej a náročnej sezóny zvolili Romana Petríka z HC 07 Detva. Tento šikovný gólman upútal pozornosť hokejovej verejnosti už minulý rok, keď svojimi senzačnými výkonmi posunul Podpoľancov do vyraďovacích bojov. V tejto sezóne na svoje výkony nadviazal viac ako slušne, odchytal druhý najväčší počet minút v našej najvyššej hokejovej súťaži a nakoniec si vyslúžil návrat do domáceho prostredia, keď si ho tesne pred play off stiahlo vedenie Rytierov zo Zvolena.

1. formácia

Začneme už tradične najsilnejšou možnou formáciou hokejistov, ktorá nás prekvapila v tomto ročníku Tipsport ligy najviac. Ako obrannú dvojičku sme si vybrali Petra Ulrycha (HK Poprad) a Patricka McNallyho (MAC Újbuda/HK Nitra). Obaja dobre stavaní beci prichádzali do svojich tímov s vidinou vystuženia kádra a dosiahnutia mét, ktoré si od nich ich vedenie pred sezónou stanovilo. Petr Ulrych prichádzal pod Tatry zo Zvolena, kde mal vizitku tvrdého a defenzívneho zadáka. Potom, čo o neho Rytieri neprejavili záujem po skončení posledného ročníka sa upísal Kamzíkom, kde sa viditeľne chytil a z tejto symbiózy ťažili obe strany. Český obor sa postupne vypracoval na najlepšieho obrancu HK Poprad, čo v konkurencii Lukáša Kozáka, Joonu Ervinga či Mikea Dalhuisena určite nebola ľahká úloha. K poctivej defenzíve pridal body a Podtatranci v jeho osobe našli istotu, produktivitu i fyzické parametre. Patrick McNally bola posila z trocha odlišného súdka. Pred sezónou totiž prichádzal z nemeckej DEL2, kde sa mu ako obrancovi podarilo nazbierať takmer bod na zápas. Budapeštianskemu MACu a neskôr aj Corgoňom sa táto akvizícia podarila na výbornú, Patricka jeho inštinkt produktivity neopustil ani po príchode na Slovensko a v 55-tich zápasoch dokázal zaknihovať až 37 bodov, čím sa jednoznačne zaradil k obrancom s najväčšou produktivitou.

Do útoku sme si zvolili české trio, ktoré po príchode, respektíve zmene dresu v našej najvyššej hokejovej súťaži pôsobili, ako by boli zrazu pokropení živou vodou. Jedná sa o Radima Valchařa (DVTK), Jindřicha Abdula (Slovan Bratislava) a Josefa Mikysku (HK Dukla Trenčín). Títo legionári v drese svojich tímov predvádzali produktívne výkony, čím sa zaradili nielen medzi opory svojich tímov, ale aj medzi najlepších a najbodovejších hráčov súťaže. Špecifickým prípadom v tejto trojici je český krídelník, Radim Valchař. Ten prišiel tesne pred skončením základnej časti do Miškovca so skromným cieľom dohratia súťažnej sezóny. Mačka vo vreci, ktorá do našej ligy vstúpila z rumunskej exotiky ihneď zobrala Tipsport ligu spádom, pripísala si takmer bod na zápas a ukázala (nielen) vedeniu DVTK, že s ním treba počítať. Druhým menovaným v našej elitnej formácii je útočník Belasých, Jindřich Abdul. Ten vystužil klub z hlavného mesta ešte pred začiatkom sezóny ako mladík s veľkým potenciálom, ktorý uňho v drese popradských Kamzíkov driemal a bolo potrebné ho prebudiť. Po príchode do kádra Slovana Bratislava sa takmer s okamžitou platnosťou zaradil medzi opory tímu, pravidelne nastupoval po boku Tomáša Ziga a Radovana Puliša a na svoje konto si pripísal dovedna 62 bodov, čím sa stal právoplatne najproduktívnejším hráčom ligy a taktiež aj hráč s najväčším počtom ‘plusiek’ v rámci celej našej najvyššej súťaže. Počas sezóny s ním boli v kontakte aj viaceré kluby z KHL, takže my sa budeme len tešiť, ak má naša liga opäť šancu vystreliť nádejného hokejistu do lepších a kvalitnejších súťaží.

Posledným útočníkom do partie je opora a najbodovejší hráč trenčianskych Vojakov, Josef Mikyska. V tomto prípade sedí príslovie, tichá voda brehy myje. Pred sezónou nepoznaný hráč sa v Dukle zmenil na bodovú mašinu, s Brandonom Aldersonom ťahali Trenčín vpred a vizitka 55-tich bodov za 55 zápasov hovorí sama za seba. Branko Radivojevič a jeho tím budú mať plné ruky práce, aby šikovného českého forvarda udržali pod hradom Matúša Čáka aj v nasledujúcej sezóne.

2. formácia

V druhej formácii sme sa zamerali najmä na hráčov, ktorí do našej ligy prichádzali ako hráči s veľkým potenciálom posunúť Tipsport ligu v rámci atraktivity o ďalší stupienok vyššie. Veľkým a najmä pozitívnym prekvapením bola nami vybraná obranná dvojica druhej formácie a to Patrik Bačik (Slovan Bratislava) a jeho český kolega David Růžička (HC Košice). Prvý menovaný sa v tejto sezóne stal veľkou obrannou vzpruhou Belasých, keďže dokázal naplno zúžitkovať svoje predošlé skúsenosti z KHL a spolu s Michalom Sersenom vytvorili stabilnú a hlavne skalopevnú obrannú líniu, ktorá bola počas celej sezóny postrachom pre väčšinu účastníkov našej najvyššej hokejovej súťaže. Svojmu tímu dopomohol k celkovému druhému miestu 22 bodmi a jeho štatistika ‘plus/mínus’ taktiež hovorí jasnou rečou, Patrik dokázal za základnú časť nazbierať dovedna 37 plusových bodov a zaradiť sa do prvej trojky v rámci tohto rebríčka. Skúsenejším v tejto dvojici by však bol český zadák Oceliarov, David Růžička. Ten prichádzal na východ Slovenska z konkurenčného Zvolena a ihneď sa zaradil medzi defenzívne stálice Košíc. Za svoj nový klub nastúpil dovedna do 54 zápasov a hoci pred sezónou sám tvrdil, že body veľmi nezbiera a nie je ofenzívne ladený, dokázal sa stať najproduktívnejším obrancom HC s celkovým nazbieraným počtom bodov vo výške 20. Peter Draisaitl v ňom ale taktiež našiel zodpovedného a tvrdého obrancu, ktorý sa postupne vypracoval na defenzívneho lídra Oceliarov.

V útoku bol tento výber náročnejší, keďže tento rok sa darilo viacerým útočníkom a kluby opäť potvrdili, že ich skauting sa každý rok zlepšuje. Do druhej útočnej ‘trojky’ by sme nominovali Chrisa Lalancetteho (Dukla Michalovce), Dávida Skokana (HC Košice) a fínskeho krídelníka Joonu Jääskeläinena (HC 05 Banská Bystrica). Všetkým trom menovaným sa v tejto sezóne bodovo nadmierne darilo a určite vzbudili záujem o svoje služby aj v zahraničí. Začneme prvým menovaným, Christopherom Lalancettom. Ten k Líškam prichádzal na začiatku sezóny po niekoľkých menej vydarených sezónach v zámorskej ECHL. Ďalšia mačka vo vreci sa však ukázala ako trefa do čierneho. Chris sa v drese nováčika chytil úžasne, Tipsport liga mu nadmierne sadla a svoju skvelú fazónu podčiarkol ziskom 46 bodov. Kanadský univerzál sa postupne vypracoval na ťahúňa a veľkého obľúbenca fanúšikov Dukly Michalovce a tak nečudo, že práve jeho All Star dres sa vydražil za najväčšiu sumu. Druhým do tejto partie by bol center a kapitán Oceliarov z Košíc, Dávid Skokan. Ten sa na Slovensko vrátil po rokoch pôsobenia v zahraničí a určite toto rozhodnutie nemusí ľutovať. K svojej skvelej taktickej a pozičnej robote postupne pridal aj body a po Marcelovi Haščákovi bol zrejme druhým najlepším hráčom celku z metropoly východu. Vyzerá to tak, že odchovanec popradského hokeja sa konečne dostal do optimálnej herne pohody, čo odzrkadľuje aj zisk bodu na zápas v našej najvyššej hokejovej súťaži.

Na druhé krídlo sme nominovali fínskeho legionára v službách Baranov z Banskej Bystrice, Joonu Jääskeläinena. Ten prichádzal pred sezónou ako hviezdička fínskej druhej Mestis ligy a do celku spod Urpína zapadol perfektne. Ešte stále len 23-ročný krídelník sa naplno usadil v elitných útokoch Bystričanov a ich dôveru dlhodobo oplácal skvelými výkonmi a produktivitou. Vôbec by sme sa teda nečudovali, keď by sme ho na budúcu sezónu videli opäť v kvalitnejšej súťaži. Skauting Banskej Bystrice tak opäť raz ukázal svoj prehľad a my sa tešíme, aký ďalší tromf má v rukáve športový manažér Baranov, Július Koval.

3. formácia

Aj tretia formácia nášho imaginárneho tímu by bola veľmi talentovaná a silná. Do zadných radov sme tentoraz vybral dvoch bývalých spoluhráčov a legionárov Sameliho Ventelu (Dukla Michalovce) a Mikea Dalhuisena (Dukla Michalovce/HK Poprad). Obaja prežili v dresoch svojich tímov veľmi vydarený ročník a keby nebolo pandémie, obaja ich zamestnávatelia by isto iste v play off zamiešali karty. Michalovská Dukla vstupovala do sezóny ako nováčik s veľkolepými ambíciami. Angažovala niekoľko kvalitných legionárov a cieľ bol jasný – dostať sa do vyraďovacích bojov. K tomu im mala dopomôcť aj dvojica legionárskych bekov – Ventelä a Dalhuisen. Obaja boli veľkým otáznikom, no počas sezóny sa vypracovali na kvalitných obrancov, pričom v oboch prípadoch môžeme podotknúť, že veľmi produktívnych. Mike Dalhuisen následne odišiel do Popradu, kde s ním boli Kamzíci taktiež spokojní a aj u svojho nového zamestnávateľa preukázal čuch na góly a veľké srdce schopné motivovať tím. Veď povedzte, vedeli ste si pred pár rokmi predstaviť, že by Holanďan mohol brázdiť ľady našej Tipsport ligy?

Útočná sila tejto formácie by bola rozložená rovnomerne a bola by taktiež veľmi obávaná. Formovalo by ju trio hráčov na čele s Francisom Beauvillierom (DVTK), Marekom Zagrapanom (HK Poprad) a Tomášom Pospíšilom (HC Nové Zámky). Čo sa týka prvého menovaného, tento krok bol zo strany maďarského zástupcu v našej lige spočiatku veľmi nepochopiteľný, no postupom času sa ukázalo, že to bol geniálny ťah. Francis prišiel z nižších zámorských súťaží, kde veľmi nevynikal produktivitou, no v slovenskej Tipsport lige si prišiel na svoje. Počas 51 zápasov dokázal nazbierať 44 bodov a zaradil sa tak medzi forvardov s najlepšou formou. Ľadovým medveďom počas sezóny priniesol takú tú zámorskú tvrdosť a kreativitu, takže riskantný krok Miškovca sa odstupom času môže zdať ako úžasne premyslený ťah. Druhým útočníkom a zároveň centrom tohto útoku by bol Marek Zagrapan. Ten už patrí medzi ofenzívne stálice HK Poprad a svoj čuch na body ukázal aj v tejto sezóne. Rovnako ako jeho kolegovi predtým sa mu podarilo nazbierať počas tejto sezóny 44 bodov, čo vyústilo v najproduktívnejšieho hráča Kamzíkov. Zároveň sa zrejme jedná o jeho najlepšiu a teda životnú sezónu a hoci jeho kvality poznáme, ani my sme nečakali takýto bodový ‘boom’. Očakáva sa, že sympatický Sabinovčan bude aj naďalej hájiť farby Podtatrancov a teda uvidíme, či nadviaže na kvalitné výkony aj v nasledujúcich sezónach.

Trio by následne doplnil ďalší legionár a to český útočník Tomáš Pospíšil. Ten túto sezónu v drese Býkov doslova bodovo explodoval a viedol svoj tím ako líder v značnej časti sezóny. 32-ročný rodák zo Šumperku totiž nazbieral v tejto sezóne skoro dvojnásobný počet bodov oproti tej minulej a Nové Zámky sa na jeho body mohli dlhodobo spoliehať. Ako sa však vzdaľovala vidina postupu do play off, prišla ponuka z českej extraligy od barážového celku Litvínova. Tam sa Tomáš taktiež nestratil, svojim levím podielom režíroval záchranu svojho nového zamestnávateľa a vyzerá to tak, že do TELH by sa mohol pozrieť aj na budúcu sezónu.

4. formácia

Posledná a často formácia, v ktorej dostávajú šancu talenty, by bola trochu odlišná od predošlých troch. Keďže sme sa rozhodli pre formát siedmich obrancov a trinástich útočníkov, našu pomyselnú poslednú obrannú dvojicu by formovalo duo mladíkov a to Christián Michalčin (HC Košice) a Daniil Fominykh (HK Nitra). Celkovo by sme vo štvrtej formácii dali šancu hlavne mladíkom, ktorí by nás v konečnom dôsledku vôbec nesklamali. V osobe Chrisa Michalčina by sme našli mladícku dravosť, výborné fyzické parametre a veľký talent, ktorý presvedčil aj Petra Draisatla, aby mu dal väčší priestor na ľade. Stále iba 23-ročný odchovanec Oceliarov v tejto sezóne ukázal, že má prvému tímu čo ponúknuť, v posledných zápasoch sa dostával aj na presilovky a svoje miesto si v Košiciach určite zastal. Následne tu máme hráča Corgoňov a čerstvého držiteľa slovenského pasu, Daniila Fominykha. Ten pod Zoborom ukázal zatiaľ najväčší výkonnostný skok, bol platným členom tímu, čím si vyslúžil čoraz väčšiu minutáž a s tým spojenú produktivitu. Vyzerá to tak, že Nitrania môžu nájsť v jeho osobe ďalšieho nasledovníka Samuela Bučeka či Róberta Lantošiho.

Mladíkmi určite nekončíme a aj nasledujúci hráči nasadení do útoku majú za sebou veľmi vydarenú sezónu bez ohľadu na ich vek. Jedná sa o Marca Halamu (HKM Zvolen), Jakuba Urbáneka a Radovana Bondru (obaja Slovan Bratislava). Marco Halama už v minulosti ukázal, že bude raz platným hráčom a že sa naňho Rytieri môžu spoľahnúť. Začiatok sezóny mal ako z veľkej knihy, pričom následne jeho ďalší rozvoj trocha pribrzdilo zranenie. Za 42 zápasov sa mu však podarilo nazbierať úctyhodných 29 bodov a dlhší čas sa pohyboval v prvom útoku klubu spod Pustého hradu. Centrom našej štvrtej formácie by sa stal Jakub Urbánek z kádra Belasých. Ten dostal v tíme vedenom Romanom Stantienom príležitosť v čase, keď sa káder zmietal v rozsiahlej maródke a dôveru svojho trénera a spoluhráčov jednoznačne nesklamal. Usadil sa taktiež v štvrtom útoku Bratislavčanov, počas 48 zápasov nazbieral 19 bodov a naplno sa udomácnil v základnej zostave Slovana. Vo veku 20 rokov tu máme teda ďalšieho adepta na najväčšieho skokana budúcej sezóny a my sa budeme len tešiť, ak si nastolený trend udrží a ďalšou sezónou potvrdí, že do našej najvyššej súťaže jednoznačne patrí.

Posledným a veľmi milým prekvapením je prítomnosť Radovana Bondru v Tipsport lige. Pred sezónou sa vehementne špekulovalo, či si to šikovný Slovák nenamieri do českej TELH, kde oňho mali záujem tamojšie Pardubice. Z tohto prestupu nakoniec nič nebolo a tak si Radovan vybral práve Belasých. Toto rozhodnutie navyše nemusí ľutovať, keďže to bolo ako v prípade Abdula veľmi správne rozhodnutie, čo dokumentuje 32 získaných kanadských bodov v tejto sezóne. Bude tento držiteľ slávneho mena nasledovať svojich predchodcov na ceste za lepšou a kvalitnejšou súťažou?

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*