Ohliadnutie za sezónou: Josef Mikyska (ROZHOVOR)

Sezóna snov a vytúžené finále, štvrťfinálové sklamanie a nedokončená sezóna pri veľkom potenciáli – aj takto by sme mohli v skratke opísať posledné tri ročníky tradičného slovenského hokejového klubu, Dukly Trenčín. Vojaci v tejto sezóne patrili medzi šesticu najlepších mužstiev, avšak k vytúženým bojom o trofej sa už zo známych dôvodov rovnako, ako iné tímy nedostali. Po Liptákoch, Detve, Nových Zámkoch a Nitre sme sa za sezónou z pohľadu Trenčína obzreli s ich najproduktívnejším hráčom, Čechom Josefom Mikyskom!

Ešte pred začiatkom uplynulej sezóny prichádzal Josef Mikyska pod hrad Matúša Čáka spoločne s obrancom Davidom Kajínkom pre slovenských fanúšikov ako pomerne neznámy hráč. Na jeho príchode sa výraznou mierou podieľal novopečený športový manažér klubu, Branko Radivojevič. „Svoju budúcnosť som mal vyriešenú v podstate hneď po sezóne, bol som v kontakte s Brankom Radivojevičom. Už od prvej chvíle som cítil, že rozhodnutie posilniť Duklu bolo správne!,“ zaspomínal si v úvode na svoju predsezónnu zmenu dresu. Odchovanec klubu Bílí Tygři Liberec sa stretol s trenčianskou ikonou ešte počas Radivojevičovho pôsobenia u našich západných susedov. Vtedy ho rovnako ako Milana Bartoviča zažil ako spoluhráča, teraz sa stretli v trošku inom vzťahu.

Úvod sezóny bol pre zverencov trénera Jána Pardavého pomerne chaotický, Dukla sa nevedela naladiť na výraznejšiu víťaznú vlnu a na konto si pripisovala pomerne rôznorodé výsledky. „Ťažko povedať, čím to mohlo byť zapríčinené. Možno sme sa len potrebovali so spoluhráčmi zohrať. Každopádne sme neustále makali na tom, aby sme sa každým zápasom zlepšovali,“ hľadal príčiny pomalšieho vstupu do ročníka. Jeho ďalším priebehom však rástla aj forma Vojakov, prišli dve vysoké víťazstva 9:2 a trenčianski hokejisti ukázali svoj ofenzívny aj defenzívny potenciál. „Z celkového hľadiska hodnotím uplynulú sezónu kladne, mohli sme bojovať v play-off. Žiaľ, sezóna sa nám nešťastne ukončila skôr. My sme si verili na každého súpera. Prezentovali sme sa rýchlym útočným hokejom. Všetkých nás mrzí, že je koniec v krátkosti zhodnotil uplynulý ročník.

S príchodom nadstavbovej fázy, kde sa stretla spomínaná najlepšia šestica tímov sa Trenčanom veľké šance nepripisovali a mnohí sa obávali, že Dukla bude fackovacím panákom. Už od prvých kôl to toto mužstvo vyvrátilo a predvádzalo vynikajúce výkony. Zásluhu na nich mali aj brankári Matej Tomek a Michal Valent – azda najvyrovnanejšia brankárska dvojica v lige. „S tým musím úplne súhlasiť, bola to najlepšia dvojka v lige. Títo chlapci nám určite pomohli v tom, aby sme hrali na horných priečkach,“ nachádzal slová chvály na ochrancov trenčianskej svätyne. Tento klub však v uplynulom ročníku našiel silu aj v inej dvojici. Obrovská zohratosť a potrebný ofenzívny impulz prichádzal zo strany útočného dua Brandon Alderson a práve Josef Mikyska. Miestami sa zdalo, že títo borci spolu hrajú celý život, pritom boli spoluhráčmi úplne poprvýkrát. „Aldy mi hneď sadol aj ako človek, čo je dôležité. Naviac je veľký, takže sa na ľade nedá prehliadnuť. Vždy som sa ho snažil prihrávkou nájsť, pretože som vedel, že má perfektnú strelu a nielen to. Naviac je to dobrý parťák do kabíny,“ vyjadril sa na margo svojo ofenzívneho kolegu, ktorého od nadstavby odrezalo nepríjemné zranenie.

Vekový priemer mužstva spod hradu Matúša Čáka sa v danej sezóne radil medzi najnižšie naprieč celou súťažou. Priestor dostávalo množstvo mladých chalanov, čo je v Trenčíne už akýmsi zvykom, veď práve toto mesto možno považovať za hokejovú liaheň slovenských talentov. Prechod z juniorského hokeja do toho seniorského však nebýva stále ľahký, ako teda vnímal počínanie mladíkov český forvard? „Niektorí chalani s tým bojovali viac, niektorí menej. V sezóne nám každopádne veľmi pomohli, mali sme veľa zranených hráčov, oni ich v dôležitých momentoch zaskočili veľmi dobre a zápasy sme vyhrávali.“ Mladosť sme mali možnosť nájsť aj pri realizačnom tíme. Hlavným koučom bol Ján Pardavý, asistovali mu Branko Radivojevič a Peter Frühauf, teda hráči, ktorí ešte minulý rok patrili k oporám Trenčína. Spoluprácu s nimi hodnotím perfektne. Dostával som na ľade dosť času, čo je dôležité. Čo sa týka tréningov a všetkého okolo, bolo to na vysokej úrovni, veď sú to profíci. Navyše ako ste spomínali, zapojili najviac mladých hráčov v lige, a to je vždy super,“ vyslovil samé pozitíva.

Aby to všetko nebolo len o kladných záležitostiach, Dukla Trenčín patrila s 957 trestnými minútami medzi najviac vylučované tímy. Na trestnej lavici trávili Trenčania po Zvolene a Banskej Bystrici najviac času. Na druhej strane, aj v tomto vieme nájsť pozitívum. Ubrániť oslabenia nebol pre Vojakov výrazný problém, v tejto hernej činnosti patrili k absolútnej špičke. Je to tak, niekoľkokrát v sezóne sme si hovorili, nech toľko nevysedávame na druhej strane. Pri oslabeniach odvádzali chlapci neskutočne obetavú prácu,“ zhodnotil. Obrancovia tohto mužstva disponovali výbornými fyzickými proporciami, dobre stavaní beci tak robili súperom výrazné problémy, dominovali v osobných súbojoch pri mantinely a nebáli sa pritvrdiť.

Čo sa týka uplynulého ročníka z pohľadu Josefa Mikysku, možno jej priradiť prívlastok životná. Vníma to tak aj samotný hráč? „Zdá sa, že áno. Celú sezónu sa mi vyhýbali zranenia, čo je dôležité! Naviac som hral za jeden tím, konečne žiadne pendlovanie. Sadla si celá lajna a ja som sa sústredil na svoju hru, ktorá mi bola uľahčená vďaka podpore vynikajúcich spoluhráčov,“ zhodnotil ročník zo svojho pohľadu piaty najproduktívnejší hráč celej súťaže. Mikyskove geniálne výkony a dôležitosť pre mužstvo pramenili aj do nominácie na AllStar, najväčšiu sprievodnú akciu ligového ročníka, ktorá sa konala práve v Trenčíne, takže rodák z malého českého mestečka Frydlant nemusel cestovať ďaleko a svoje technické zručnosti a kvalitu mohol predviesť predovšetkým vlastným fanúšikom. „AllStar som si naozaj užil! Bola plná hala, veľa známych osobností okolo. Navyše sa to odohrávalo v Trenčíne, takže super! Spomínam na to rád.“

Pre sympatického českého útočníka bolo pôsobenie v Dukle po pomerne ťažkom období minulej sezóny, kedy musel absolvovať sedemstokilometrové cesty do nemeckého Freiburgu bez záruky, že bude hrať, akýmsi vykúpením. K tomu predvádzal skvelé výkony, darilo sa mu, a tak predčasný koniec mrzí o to viac. „Je to smutné, ale nie sme jediní. Postihlo to celý svet, je to prúser. Snáď začneme čoskoro opäť hrať. Ostáva dúfať, že nebudeme musieť nosiť rúška.“ Svojim spôsobom ovplyvnila nepríjemná celosvetová situácia spôsobená pandémiou aj českého kanoniera. „Mal som v pláne odletieť na pár dní do Barcelony a potom sa už pripravovať na ďalšiu sezónu. Musíme dúfať, že to čoskoro skončí,“ hovorí Josef Mikyska o svojich prekazených plánoch. Aj v našom predsezónnom rozhovore sa netajil tým, že jeho malým snom je zahrať si za český extraligový Liberec, ktorého odchovancom je. Mohla by byť teda už jeho budúcosezónna púť spojená s týmto mužstvom? „Tygrov sledujem stále a asi už neprestanem. Predsa len som tam vyrastal. Čo bude uvidíme, ešte je skoro, teraz vstrebávam predčasný koniec sezóny,“ neodhalil otázku týkajúcu sa budúcnosti. Slovami na záver však rozhodne poteší každého fanúšika trenčianskej Dukly. „Trenčín si ma vytiahol, dostal som veľa priestoru a myslím si, že sme odohrali dobrú sezónu. Fanúšikovia sú tu skvelí! V Trenčíne sa mi veľmi páči,“ uzavrel.

Autor: Silvester Bobko, Grafika: Kristína Prievalská, Foto: Denis Sivák

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*