Čo prinieslo 12 sezón slovenskej dvadsiatky v Tipsport Lige?

Po nedávnych organizačných zmenách v Tipsport lige, ako aj po podaní prihlášky Slovana Bratislava do našej najvyššej súťaže, vyplynulo, že po 12 sezónach končí centralizovaná príprava reprezentačných hráčov do 20 rokov, a teda aj samotný klub HK Orange 20. Čo všetko toto “netradičné” mužstvo prinieslo najvyššej slovenskej súťaži za 12 sezón, komu sa v ňom podarilo naštartovať svoju kariéru, a tiež aké sú štatistiky tohto tímu, na to sme sa v redakcii pozreli bližšie.

Najmä mladšie generácie si zrejme len ťažko spomínajú na prvú sezónu tohto mužstva v najvyššej hokejovej súťaži. Ako sme už spomínali v úvode, bolo to pred 12 sezónami, resp. pred 12 rokmi, v sezóne 2007/2008, kedy sa klub HK Orange 20 prvýkrát predstavil v najvyššej súťaži. V prvej sezóne mužstvo pod názvom HK VSR SR 20 hralo zápasy na zimnom štadióne v Púchove, ktorý sa tak stal ďalším mestom, v ktorom sa hrala najvyššia hokejová liga v rámci samostatnej Slovenskej republiky. Vráťme sa však ešte pred prvý zápas tohto tímu a pripomeňme si, prečo vlastne tento projekt vznikol.

Zdroj: www.mhk32lm.sk

Myšlienka centralizovanej prípravy potenciálnych reprezentačných hráčov do 20 rokov vznikla po neúspešných Majstrovstvách sveta juniorov v ľadovom hokeji v roku 2007. Naša juniorka sa vtedy na majstrovstvách, hraných vo švédskych mestách Mora a Leksand, umiestnila na konečnom ôsmom mieste. V základnej skupine nezískala ani bod, a tak putovala do bojov o záchranu. V elitnej kategórii sa juniori udržali vďaka vysokému víťazstvu nad Bieloruskom (9:0) a vďaka lepšiemu celkovému skóre pred Nemeckom a Bieloruskom. Ak by sa v tom čase uplatňoval aktuálny systém lepších vzájomných zápasov, reprezentácia SR by sa umiestnila na 9. mieste a z elitnej kategórie by vypadla. Túto hrozbu si uvedomovali aj zväzoví funkcionári a najmä z iniciatívy viceprezidenta SZĽH, Jána Filca, vznikol klub s názvom Hokejový klub výcvikového strediska reprezentácie Slovenskej republiky 20, teda HK VSR SR 20.

Mužstvo hralo vždy len časť sezóny, vynechávali kolá pred a počas majstrovstiev sveta juniorov, ktoré sa pravidelne odohrávajú na prelome decembra a januára, a spočiatku hrávali len zápasy naplánované na piatok a nedeľu. Systém sa neskôr rôzne menil, no vždy platilo, že tím neodohral kompletne celú sezónu.

Prvý zápas odohral klub HK VSR SR 20 dňa 07.09.2007 v Košiciach proti domácemu HC. Pred takmer 5300 divákmi si domáci s mladíkmi poradili výsledkom 3:1, historicky prvým strelcom klubu bol Ondrej Mikula, ktorý po asistencii Mareka Slováka, pred koncom druhej tretiny, znižoval na 1:2. Prvý domáci zápas odohrali mladíci 16.09.2007 proti HK Nitra. Pred zrakmi 1711 divákov dokázali hráči dvadsiatky doviesť zápas do predĺženia a následne do samostatných nájazdov, v ktorých však podľahli hosťom 1:2. Išlo zároveň o prvý zápas, v ktorom juniori získali bod. Zaujímavosťou je, že jediný gól domácich strelil vtedy dvadsaťročný Erik Čaládi, ktorý aj aktuálne pôsobí v tíme HK Nitra. Historicky prvé víťazstvo dosiahlo mužstvo SR 20 dňa 16.11.2007. V domácom prostredí porazilo po samostatných nájazdoch mužstvo SKI PARK MHK Kežmarok výsledkom 3:2. Rozhodujúci nájazd premenil Rastislav Konečný. Ten sa po prvej sezóne stal s 13 bodmi a 8 gólmi najproduktívnejším hráčom a zároveň najlepším strelcom klubu. V základnej časti odohralo mužstvo 22 zápasov, na konto si pripísalo jednu výhru, jednu výhru po samostatných nájazdoch, jednu prehru po samostatných nájazdoch a 19 prehier. Neskôr sa ešte mladíci predstavili v nadstavbovej časti, kde si v 12 zápasoch pripísali jednu výhru v riadnom hracom čase, dve výhry po predĺžení, resp. samostatných nájazdoch a 9 prehier. Mužstvo tak svoju prvú sezónu ukončilo jednoznačne na poslednom mieste v tabuľke.

Zdroj: www.hockeyslovakia.sk

V nasledujúcich sezónach sa klubu darilo rôzne. Striedal viacbodové sezóny s menej bodovými, no vždy skončil na poslednom mieste v tabuľke. Výnimkou bola sezóna 2015/2016, kedy z dôvodu krachu klubu zo Skalice, skončila slovenská dvadsiatka na predposlednom mieste. Klub počas pôsobenia menil nie len názvy, ale aj pôsobiská. Po pomerne komplikovanom pomenovaní HK VSR SR 20 a vstupom sponzora do tohto projektu, sa názov klubu zmenil na HK Orange 20. Hráčom prischla prezývka pomaranče, a to nie len z dôvodu prekladu názvu hlavného sponzora, ale aj farby dresov, v ktorých hrali svoje zápasy. Až do sezóny 2011/2012 pôsobil tím v Púchove, od sezóny 2012/2013 hral svoje domáce zápasy na zimnom štadióne Vladimíra Dzurillu v bratislavskom Ružinove. Dôvod bol prostý – po odchode Slovana do KHL, chcelo vedenie ligy, aby sa aj naďalej v hlavnom meste hrala najvyššia slovenská súťaž. Mužstvo pôsobilo v hlavnom meste 4 sezóny – až do roku 2016. V sezóne 2016/2017 hrali juniori v Piešťanoch, ktoré medzičasom z finančných dôvodov v Tipsport lige nepokračovali. V kúpeľnom meste mladíci hrávali svoje domáce zápasy až do sezóny 2018/2019, ktorá je nateraz ich poslednou.

Tímom prešlo množstvo mladých hráčov, ktorí sú aktuálne lídrami vo svojich kluboch, či už na Slovensku alebo v zahraničí, niektorí zase svoje hokejové kariéry medzičasom už ukončili. Okrem spomínaného Rastislava Konečného, ktorý zrovna patrí k tým, ktorí už zavesili korčule na klinec, sa v jednotlivých sezónach medzi najproduktívnejších hráčov zaradili hokejisti ako napríklad:

Marek Hrivík – v 17 rokoch sa v sezóne 2008/2009 stal so 14 kanadskými bodmi najproduktívnejším hráčom ročníka, zároveň s 8 gólmi aj najlepším centrom. Vzhľadom na svoj vek v súťaži medzi mužmi ukázal už v tom čase nesporný talent.

V sezóne 2009/2010 sa najproduktívnejším hráčom stal Andrej Šťastný, ktorý nazbieral 15 bodov, z toho 12 asistencii. Najlepším strelcom bol Peter Šišovský – dal 5 gólov. Nasledujúca sezóna nepriniesla až tak výrazného lídra, s 10 bodmi sa ním stal Michal Murček, ktorý zároveň strelil 4 góly. Rovnako tak sezóna 2011/2012, 19 ročnému Milošovi Bubelovi vtedy stačili 4 kanadské body, aby sa stal lídrom produktivity svojho tímu. Aj tá nasledujúca priniesla nie príliš výrazného lídra, Banskobystričan Andrej Bíreš potreboval na prvenstvo v kanadskom bodovaní iba 8 bodov.

Zdroj: www.facebook.com

V ročníku 2013/2014 sa s rovnakým počtom bodov stal lídrom kanadského bodovania Rastislav Gašpar, v sezóne 2014/2015 ovládol štatistiky Matúš Sukeľ – získal 10 bodov za 5 gólov a 5 asistencii, čo mu prinieslo líderskú pozíciu v produktivite, počte gólov aj počte asistencii. Sezónu 2015/2016 ovládol Lukáš Hrušík, aktuálny hráč HK Nitra. Na prvenstvo potreboval 7 kanadských bodov. Najlepším strelcom sa stal rovnako hráč Nitry, Juraj Šiška. O rok na to bol s iba 5 bodmi lídrom Matej Murín, martinský odchovanec pôsobiaci aktuálne v americkej NCAA. Viliam Čacho ovládol štatistiku produktivity v sezóne 2017/2018, nazbieral 9 bodov, lídrom strelcov sa stal s 5 gólmi Niki Jaško. Prvý menovaný hrá v mládežníckom tíme Jokeritu Helsinki, druhý pôsobí v americkej NAHL. Úplne poslednú sezónu slovenskej dvadsiatky, ktorá sa zapísala do histórie negatívnym faktom – tím nevyhral ani jeden zápas a získal len dva body – ovládol celkom suverénne Miloš Fafrák – získal 17 kanadských bodov za 10 gólov a 7 asistencii a bol tak jednoznačne najlepším útočníkom tímu. Aj on v priebehu sezóny po majstrovstvách sveta odišiel do zámoria, kde pôsobí v súťaži USHL. Vzhľadom na uplatnenie takto výrazných lídrov z predošlých ročníkov, môžeme v prípade priaznivých okolností aj Fafrákovi predpovedať sľubnú hokejovú budúcnosť.

Na záver sa núka otázka, či 12 sezón tohto projektu prinieslo požadované ovocie. Očakávali sa hlavne lepšie výsledky reprezentácie do 20 rokov, no tá až na turnaje v roku 2009, 2012 a najmä 2015 zväčša bojovala iba o udržanie sa v najvyššej kategórii. To sa jej síce zakaždým podarilo, no ísť na majstrovstvá sveta s cieľom udržať sa, najmä vzhľadom na financovanie takéhoto projektu, nemožno považovať za úspech. Či tomu dopomohli trénerské metódy, nízke sebavedomie hráčov vzhľadom na množstvo prehratých zápasov počas sezóny, alebo iné faktory, je skôr otázka na hokejových odborníkov. Výhodou projektu bolo aspoň to, že hráči, ktorí by možno za normálnych podmienok nedostávali toľko príležitostí, sa mohli individuálne zlepšovať v seniorskom hokeji, a tak nám projekt priniesol aspoň niekoľko individualít, ktoré sú v súčasnosti lídrami svojich tímov. Časy sa však menia a veríme, že mladí hráči budú dostávať príležitosti najmä v svojich materských kluboch, po boku skúsených hráčov. Niektoré kluby najvyššej súťaže už razia takúto filozofiu a za krátky čas sa im podarilo vychovať niekoľko úspešných hráčov, ktorí sa posunuli do lepších líg a sú zároveň aj platnými hráčmi pre seniorskú reprezentáciu. Ak sa k tomu pridajú aj zvyšné tímy, bez ohľadu na povinné množstvo mladých hráčov do 20 rokov v tímoch, možno aj na Slovensku uvidíme po pár rokoch na ľade hokejistov typu Kaapo Kakko alebo Jack Hughes, ktorí aj v mladom veku budú obrovským prínosom pre reprezentáciu a klub, v ktorom budú pôsobiť.

Autor: Radovan Slávik

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*