Vladimír Baluška: „Už v mladom veku ma lákalo byť rozhodcom“

Napätie stúpa, finálová séria vrcholí a onedlho zistíme, kto sa stane najnovším držiteľom Pohára Vladimíra Dzurilu. Preto sme sa rozhodli odľahčiť atmosféru a porozprávali sme sa s Vladimírom Baluškom, medzinárodným rozhodcom s obrovskými skúsenosťami, nielen o hokeji, ale aj o živote mimo klziska.

Aké boli Vaše prvé kroky v kariére rozhodcu. Kedy ste rozhodli, že ním chcete byť a čo Vás k tomu viedlo?

Už v mladom veku ma zaujímalo byť rozhodcom, ktorý dohliada nad dodržiavaním pravidiel dvoch súperiacich družstiev. Viedlo ma k tomu to, že aj rozhodca je súčasťou zápasu.

Spomínate si na Váš prvý ostrý štart, ktorý rozbehol Vašu bohatú rozhodcovskú kariéru? Aké pocity u Vás vtedy prevládali?

Prvý zápas som absolvoval v žiackej kategórii, na ktorý si spomínam tak, že som bol po ňom nie len fyzicky ale aj psychicky unavený. V extralige to bol prvý zápas, ktorý som absolvoval v Trenčíne v sezóne 2001/2002.

Ste niekoľko násobným držiteľom Ceny Juraja Okoličányho pre najlepšieho rozhodcu sezóny na Slovensku. Od roku 2002 máte štatút medzinárodného arbitra. Pískali ste v EBEL lige, v KHL, alebo finále Spengler Cupu. Dokonca ste rozhodovali aj finále majstrovstiev sveta. Máte ešte nejaké ciele, alebo sny, ktoré by ste chceli dosiahnuť ako rozhodca?

Vždy je cieľom dobre rozhodovať zápas, na ktorý mám nomináciu. Pre mňa nie je dôležité o akú súťaž, či úroveň zápasu sa jedná. Mojím cieľom je sa vždy zodpovedne pripraviť na zápas a odviesť čo najlepšiu prácu na ľade.

Viete odhadnúť, zhruba koľko zápasov absolvujete v koži arbitra počas jednej sezóny?

Počas poslednej sezóny som absolvoval viac ako 100 zápasov – medzinárodných, súťažných aj prípravných.

Zdroj: hockeyslovakia.sk

To je úctyhodné číslo. Preto sa chcem opýtať, ako trávite čas mimo klziska?

Hokej je hobby. Chodím do práce, ktorá je náročnejšia po psychickej stránke a hokej je práve naopak, kompenzovaním si fyzickej záťaže. Mimo práce a hokeja je v prvoradé rodinné prostredie.

Nezadržiteľne sa blíži vrchol sezóny. Čomu sa venujete po jej konci? A ako sa pripravujete počas letných mesiacov na začiatok tej novej?

Po sezóne mám rád pocit, že deň nie je presne rozpočítaný na minúty a keďže nie je jednoduché skĺbiť rodinu, prácu a hokej. Vychutnávam si tak voľné chvíle s rodinou. Venujem sa letnej príprave, ktorá pozostáva z kondičnej prípravy – beh, plávanie, posilňovňa, ale aj teoretickej prípravy – čítanie si pravidiel a noviniek k pravidlám.

Práca rozhodcu je psychicky veľmi náročná. Ako sa vyrovnávate s tlakom počas napätých zápasov, najmä zo strany fanúšikov?

Emócie na štadióne treba vedieť mať pod kontrolou. Je potrebné vedieť zvládnuť situácie tak, aby nemali vplyv na moje rozhodovanie počas zápasu.

Ako veľmi Vám práca rozhodcu ovplyvňuje Váš osobný život? Máte nejakú negatívnu, alebo pozitívnu skúsenosť?

Hokej mi viac dal ako vzal. Bolo veľmi dôležité prispôsobiť sa rozhodcovskému životu nie len mne, ale aj môjmu okoliu, pričom ako jedno z pozitív pre mňa je, že rozhodca sa musí vedieť veľmi rýchlo správne rozhodnúť a táto vlastnosť mi pomáha aj v súkromnom živote.

Aký program Vás ešte čaká počas aktuálnej sezóny?

Aktuálna sezóna je už na konci. V tomto období absolvujem Play-off zápasy slovenskej extraligy a medzinárodnej EBEL – ligy.

Každá kariéra raz skončí. Už ste premýšľali, čomu sa budete venovať potom, ako zavesíte „píšťalku na klinec“? Plánujete nejakým spôsobom ostať pri hokeji?

Ešte necítim, že končím. Momentálne sa cítim zdravotne aj športovo dostatočne silný na to, aby som ostal rozhodcom aj v ďalšom období. V súčasnosti aj budúcnosti chcem napomáhať výchove nových a mladých kolegov tak, aby z nich raz boli kvalitní a rešpektovaní rozhodcovia.

AUTOR: Matúš Kubala
GRAFIKA: Marián Kubík

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*