Dominik Kramár sa teší na návrat domov: „Vraciam sa skúsenejší!“

Prípravy na novú sezónu začali naplno prebiehať hneď po konci tej minulej. Tímy sa poctivo pripravujú, no Kamzíci z Popradu začali zbrojiť ešte na konci minulej sezóny. Postupne sa predĺžili kontrakty opôr na čele s Takáčom, Vošvrdom a Paukovčekom, pričom vedenie avizovalo, že chce svoje mužstvo skladať najmä z odchovancov, hráčov z regiónu a Slovákov. Jedným z navrátilcov je aj Dominik Kramár, ktorý sa pod Tatry vracia po siedmych rokoch s cieľom nadviazať na úspešnú majstrovskú žatvu v krajine galského kohúta.

A práve spomínaných sedem rokov bolo pre staronovú posilu Popradu kľúčových. Za ten čas si prešiel tímami v prvej slovenskej lige, druhej českej, maďarskej a prvej francúzskej ligy. Každá má určite niečo do seba a výrazne pomohla so sformovaním hráča, akým je Dominik v súčasnosti. „Každá liga je svojim spôsobom v niečom iná, ako tá druhá. Slovenská Tipsport liga je podľa môjho názoru asi najkvalitnejšia po športovej stránke z tých, v ktorých som pôsobil. Francúzska liga je zasa najlepšia po finančnej stránke a materiálnych veciach, po hokejovej je trocha odlišná, hrá sa tam o trochu rýchlejšie a tvrdšie, ako u nás, no myslením hráčov je o čosi nižšie. Ako príklad uvediem svoj posledný angažmán v Grenoble – bolo to tam na veľmi vysokej úrovni.“

Príbeh Dominika je jasným dôkazom, že aj nižšie a možno menej kvalitné ligy môžu dopomôcť hráčovi v tom, aby sa z neho stal vyzretý a hotový hráč. „Čo sa týka prvej slovenskej ligy, tá mi dala hlavne veľa priestoru na ľade. Zároveň som si dokončil vysokú školu, takže na Bardejov mám veľmi pekné spomienky. Považujem sa však za skúsenejšieho hokejistu, našiel som svoj herný štýl. Ten je založený na poctivom bránení a rýchlom vyrážaní do protiútokov. Snažím sa byť väčší profesionál a viac dbať o svoje telo a výkonnosť,“ doplnil nový zadák Kamzíkov.

Ten okrem skúseností zbieral počas rokov aj trofeje a dovedna sa môže popýšiť dvoma titulmi s Bardejovom za víťazstvo v prvej lige, pričom vo Francúzsku vyhral ligu hneď dvakrát a pripísal si na svoje konto aj jednu trofej z domáceho pohára. Taktiež si v drese Gap vyskúšal účinkovanie v prestížnej Lige Majstrov. „Samozrejme, v športe a zvlášť v hokeji je najkrajšie, keď vyhráte posledný zápas finále. Na všetko sa však treba pozerať reálne a ak sa chce mužstvo dostať na ten najvyšší stupienok, je nutné vynaložiť obrovské množstvo síl, pokory, obetovania sa pre tím a takisto potrebujete kusisko šťastia. Všetko do seba musí zapadnúť ako skladačka. Je preto potrebné pripraviť sa na každý zápas zodpovedne a vydať zo seba maximum. Potom sa veľa vecí môže prikloniť na našu stranu a môžeme byť úspešní.“

Ako už Dominik spomenul, rozdiel medzi francúzskou a slovenskou najvyššou súťažou je badateľný najmä z pohľadu kvality ligy, no pre veľké množstvo hráčov je lákadlom najmä ekonomická stabilita klubov z krajiny galského kohúta. „Každá liga má svoje plusy a mínusy. Mne sa nestalo, aby mi vo Francúzsku meškala výplata, aby som nemal splnené podmienky, ktoré som si dal do kontraktu – v tomto sú Francúzi zodpovední. Za posledné roky v Poprade sa snažia ísť taktiež touto cestou, preto sa klub dostal minulý rok tam, kde sa dostal. Ja som mal šťastie v tom, že som pôsobil v kluboch, ktoré hrali vždy v TOP 4, s výnimkou Lyonu – takže servis tam bol na veľmi slušnej úrovni. Čo sa týka športovej stránky, hrá tam veľa Kanaďanov, najmä z časti Quebec, takže takým štýlom sa tamojšia liga uberá. Rýchlosť, priamočiarosť, tvrdosť. Hlavné mínus vidím v tom, že vo Francúzsku je hokej až šport číslo 5-6, preto na niektorých štadiónoch a mestách nie je taký hlad po hokeji, no mne sa to našťastie nestalo.“

Odsťahovanie sa z domoviny a následný návrat z krajiny, akou je Francúzsko, muselo byť náročné z pohľadu viacerých aspektov. Rodina sa usadí, naučí sa nový jazyk aj tradície a nie je pre ňu jednoduché tento štýl života potom zmeniť. To je však údel profesionála, ktorý vo svojom živote chce niečo dosiahnuť. „Samozrejme je to iný životný štýl, na ktorý sme zvyknutí u nás doma na Slovensku. V niečom sa majú lepšie, no pri niektorých veciach sa začudujete. Každý národ má svoje zvyky a tradície, ale pre mňa a moju rodinu nerobilo nejaký problém prispôsobiť sa. Naučil som sa bez problémov komunikovať v angličtine a základy francúzštiny sa na mňa nalepili. Istejší som však v angličtine. Mám to štastie, že manželka so synom mi do mojich rozhodnutí nejak nevstupujú, skôr ma podporujú a to je výhoda. Do Popradu som sa vrátil hlavne preto, že sa tu spojili ľudia, ktorým záleží na hokeji a v mužstve je jadro chlapcov, ktorí sú moji blízki kamaráti, v podstate mi niektorí z nich boli aj na svadbe. Takže to rozhodovanie bolo o to jednoduchšie.“

Od Dominikovho odchodu ubehlo veľa rokov a veľa vecí sa zmenilo aj z pohľadu fungovania a organizácie HK Poprad. Samotný hráč vidí zmenu v popradskom hokeji veľmi pozitívne. „Ťažko mi je niečo hodnotiť, keďže som zmluvu podpísal iba nedávno. No keď porovnám manažment z minulosti a teraz, priepastný rozdiel vidím v komunikácii klub-hráč, chuť pracovať, zanietenie pre hokej a chuť niečo dosiahnuť. V minulosti to bohužiaľ tak nebolo…“

Kamzíci tohtoročné ambície vôbec netaja. Hráči, ktorí podpísali zmluvy, chcú niečo dosiahnuť a po niekoľkých rokoch opäť priniesť úspech pod Tatry. Cieľom vedenia aj samotných hráčov je samozrejme dostať sa na najvyššie méty a zažiť ešte lepšiu sezónu, akou bola tá posledná. „Myslím, že každá medaila by bola pre klub veľkým posunom. Nie je môj štýl vyhlasovať do médii, že jediné čo berieme je titul. Pre mňa sú oveľa dôležitejšie postupné ciele, vyrovnanosť výkonov, vyhrávanie čo najväčšieho množstva zápasov a aby fanúšikov na tribúnach pribúdalo každým zápasom. Želám si, aby všetci, ktorí sú priamo alebo nepriamo zainteresovaní, mali radosť z hokeja a po každom zápase sme odchádzali domov spokojní.“

Na záver popradský „Francúz“ poznamenal, že je rád, že HK Poprad dáva šancu hráčom z regiónu a vyjadril aj svoj postoj k cudzincom pôsobiacim v Tipsport lige. „Určite som rád, že sa vedenie snaží podpisovať hráčov z blízkeho okolia Popradu a nejde až tak zahraničnou cestou, ako niektoré kluby. Samozrejme, ak cudzinec, tak profesionál, ktorý podriadi všetko pre mužstvo a bude jedným z ťahúňov. Takto to funguje s importami v zahraničí a takto by to malo byť aj u nás, na Slovensku.“

AUTOR: Peter Rusiňák
FOTO: hokej.sk, leprogres.fr, Fabien Baldino
GRAFIKA: Marián Kubík

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*